O Levoči
Levoča, historická a kultúrna metropola
regiónu Spiš, sa nachádza v severozápadnej časti východného
Slovenska. Mesto bolo založené na mieste slovanského
osídlenia po tatárskom vpáde v roku 1242. Kráľ Štefan V. ho
v roku 1271 vyhlásil za hlavné mesto Provincie spišských
Sasov.
Hospodársky rozvoj mesta ovplyvnili
udelené privilégiá, z ktorých najdôležitejším bolo právo
skladu. Vďaka nahromadenému kapitálu v 14. a 15. storočí sa
mesto Levoča stalo stredoeurópskym obchodným centrom.
O bohatstve mešťanov slobodného kráľovského mesta svedčí
množstvo zachovaných meštianskych domov, sakrálnych stavieb
a pamiatok, či rozsiahly hradobný systém.
S Levočou je spojený život a dielo
Majstra Pavla, tvorcu najvyššieho dreveného gotického oltára
na svete – hlavného oltára v Chráme sv. Jakuba. Rozvoj mesta
bol v 16. – 18. storočí obmedzený v dôsledku šľachtických
povstaní a tureckej expanzie. V 19. storočí sa Levoča stala
správnym centrom Spišskej župy. Zachované architektonické
prvky stredovekého mesta radia Levoču medzi najkrajšie
mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku.
V roku 2009 bola Levoča zapísaná do
Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO ako súčasť lokality
„Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“.
|